streda 5. októbra 2016

Ako pes vidí?



Psí zrak sa od ľudského zraku výrazne líši. Je to pochopiteľné, pretože sa jedná o šelmy, ktoré majú iné potreby (lov pohyblivej koristi) ako primáty (orientácia v priestore, farebné rozlíšenie potravy).
V porovnaní s človekom majú psi menšiu ostrosť videnia, zato výborne vnímajú pohyb. Jednotlivé plemená sa od seba líšia vzájomným postavením očí, ktoré určuje šírku zorného uhla a schopnosť priestorového videnia (to vyžaduje prekryv zorných polí oboch očí). Všeobecne platí, že psy svojim zrakom vidia čo do obsahu väčšiu časť svojho okolia ako človek.

Vidí pes čiernobielo?
Dnes už vieme, že toto tvrdenie nie je pravdivé a že ide o omyl, ktorý bol vyvrátený dôkladnými pokusmi. Pse vidí farebne, ale inak ako človek. V oku sú dva typy buniek schopných vnímať svetlo - tyčinky a čapíky. Kým tyčinky potrebujú menej svetla a vidia iba čiernobielo, čapíky sú síce na svetlo náročnejšie, zato dokážu vnímať aj farby. V ľudskom oku sú tri typy čapíkov (pre modrú, zelenú a červenú farbu), ktoré dohromady skladajú farebný obraz tak, ako sme zvyknutí. Psy však majú iba dva druhy čapíkov, a ich videnie je preto podobné ako u ľudí trpiacich zvláštnym druhom farbosleposti - nerozlišujú zelenú a červenú farbu. V ich vnímaní sveta prevládajú rôzne odtiene modrej, žltej a šedej. Je to zapríčinené tým, že psia sietnica je tvorená predovšetkým tyčinkami, ktorým stačí menej svetla, ale vidí iba čiernobielo. Mimo to psi nemajú príliš dobre vyvinutú schopnosť zaostriť zrak na tvar - predmet alebo osobu teda môžu vidieť rozmazane. Objekt, ktorý človek vidí jasne na vzdialenosť 22,8 m, vníma pes rovnakým spôsobom zo vzdialenosti 6 m. Oproti tomu však psi oveľa lepšie identifikujú akýkoľvek pohyb či blikajúce svetlo. Jasný príkladom nám môžu byť hračky pre psov. Veľa hračiek, ktoré pre psov kupujeme, nemá tú správnu farbu. Jasne červenooranžová hračka na zelenej tráve nám pripadá dostatočne výrazná, ale psy ju len ťažko identifikujú. Fialová na zelenom podklade by bola preto vhodnejšia. Pokiaľ chcete vycvičiť psa na hľadanie predmetov podľa farieb, musíte veľmi pozorne premýšľať o tom, aké farby kombinovať, pretože ak zvolíte napríklad červenú a žltú alebo oranžovú a zelenú, bude pre psa veľmi ťažké tieto farby rozoznať.

História
A prečo sa vlastne vlkom, poťažmo psom, nevyvinulo farebné videnie ako človeku? Vlci a ich predchodcovia potrebovali predovšetkým spoľahlivé nočné videnie. Čapíky, ktoré sprostredkovávajú vnímanie farieb, sú v šere málo citlivé. Druhá skupina receptorov - tzv. Tyčinky, ktoré sú na svetlo oveľa citlivejšie, nerozlišujú farby. Preto sa prvým cicavcom vyvíjali skôr tyčinky, než čapíky, bolo to jednoducho výhodnejšie pre prežitie. Trojfarebné rozlíšenie, ktoré je podmienené špecializáciou čapíkov v sietnici, sa u primátov vyvinulo až oveľa neskôr ako adaptácia na ich osobitné postavenie v prírode. Vzhľadom k tomu, že vlci sú prevažne nočné tvory, prináša im prevaha tyčiniek v sietnici z hľadiska prežitia väčšiu výhodu, než by im prinieslo farebné videnie v celom rozsahu spektra. Psie aj vlčie oko dokáže však rozlíšiť viac tónov sivej než oko ľudské. Dvojfarebné videnie prispieva k odhaleniu ochranného sfarbenia koristi, čo by pri výhradne čiernobielom videní bolo ťažšie. V stručnosti sa tak dá povedať, že vlci aj psi postrádajú farebné videnie hlavne preto, že ho nutne nepotrebujú pre lovenie svojej koristi.

Nočné videnie u psov. Za možnosť videnia v tme sú zodpovedné tyčinky, ktorých oči psa obsahujú väčšie množstvo ako oči človeka. Navyše, tak ako napríklad u potkanov, sú jeho oči vystlané špeciálnou vrstvou buniek, ktorá človeku chýba. Tá umožňuje využiť na maximum aj veľmi slabé osvetlenie, jedná sa vlastne o akýsi druh zrkadla. Schopnosť dobre vidieť v noci je podmienená aspoň minimom svetla. Bez mesačného alebo iného svetla by pes prakticky nič nevidel.

Ďalšie zmysly

Čuch
Nesmieme zabúdať, že zrak nie je pre psa najdôležitejším zmyslom. Väčšinu informácií o svete získava pomocou nesmierne citlivého čuchu, pretože ide o najvyvinutejší zmysel u psa. Významu čuchu zodpovedá aj veľkosť čuchového centra koncového mozgu, ktoré vyhodnocuje pachové podnety. Čuch niektorých psov je tak presný, že dokáže zachytiť aj pach látky zriedenej v koncentrácii jedna k miliónu. Psy majú navyše tzv. Vomeronazálný orgán. Pes ním vyhodnocuje pachové vzorky dodávané z ústnej dutiny. Uplatňuje sa najmä pri zisťovaní stavu pohlavnej aktivity fen skúmaním vzorky ich moču.

Sluch
Ďalším veľmi dôležitým orgánom u psa je jeho sluch. Pes zameria zdroj zvuku v stotinách sekundy a počuje zvuky štyrikrát lepšie ako človek, dokonca niektorí autori uvádzajú až sedemkrát. Pes tiež lepšie počuje vysokofrekvenčné zvuky a zachytí signály v ultrazvukovom rozsahu, ktoré sú už pre človeka nepočuteľné. Tieto schopnosti sa vyvinuli u psovitých šeliem v súvislosti s ich spôsobom obživy - lovom najmä menšej koristi, ako sú hlodavce a iné drobné stavovce, pohybujúce sa v rastlinnej pokrývke. Pre domáceho psa však môže byť tak výkonný sluch nevýhodou, pretože veľkým hlukom pes trpí. Niektorí jedinci majú strach z určitých zvukov, napr. z hrmenia, alebo z výstrelov. Ľudia môžu dobrý sluch psa využiť a zjednodušiť tak výcvik a komunikáciu. Psy dobre reagujú na zvuky vydávané píšťalkou. Napr. pastieri na komunikáciu so svojimi ovčiarskymi psami na veľké vzdialenosti používajú iba pískanie.
Záverom by sa dalo povedať, že psy vidia oveľa lepšie ako ľudia. Zachytia najmä pohyb a to aj na veľkú vzdialenosť a za šera. Nablízko vidí podstatne horšie než človek, najmä ak pozorujú nehybný predmet.









Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára