Ako je možné, že psom nezamrznú v zime labky, keď chodia po snehu a ľade? Túto záhadnú otázku sa podarilo odhaliť vedcom z Japonska, ktorí štúdiu publikovali v časopise Veterinary Dermatology. Vedci z tokijskej Yamazaki Gauken univerzity sa zaoberali otázkou, prečo psy nepociťujú chlad a v zime im nezamrznú labky, keď chodia po snehu alebo ľade. Psie labky bývajú totiž menej chlpaté než zvyšok tela a človek sa domnieva, že práve cez kožu na labkách by mohol pes prechladnúť. Vedci však zistili, že vankúšiky majú aj napriek tomu dobré izolačné vlastnosti. Obsahujú totiž množstvo tuku, ktorý chráni labku a zamŕzajú tak menej ako ostatné tkanivá. Na druhej strane však labky majú väčšiu povrchovú plochu, čo znamená, že by v zime a mraze mali strácať viac tepla. U ľudí, ktorí sú vystavení nízkym teplotám, dochádza k vazokonstrikcii (stiahnutie ciev, dochádza k zúženiu ich priemeru a zníženiu prietoku krvi), čím sa znižuje prietok krvi a zvyšujú sa tepelné straty, pretože krv sa vracia späť, aby sa v studených častiach tela veľmi neochladila. Hypotalamus tiež vyšle pokyn na presmerovanie krvi z končatín k životne dôležitým orgánom. Výskumný tím pod vedením doktora Hiroyoshi Ninomiya pri štúdii použil skenovací elektrónový mikroskop, ktorým študoval labky dospelých psov. Vedci zistili, že tepny zásobujúce vankúšiky krvou sú prepojené sieťou početných drobných žiliek. Celý systém funguje na princípe protiprúdového výmenníka tepla (funguje na princípe odovzdávania časti tepla). Teplá krv sa dostane do labiek prostredníctvom tepien a vzhľadom na to, že tie sú úzko prepojené so žilkami, odkysličená krv sa postupne v systéme zohrieva a vracia sa späť, ako teplá. Tento systém výmeny tepla zabraňuje ochladeniu tela a zaisťuje i to, aby sa do labiek dostalo dostatočné množstvo teplej krvi. Rovnaký princíp ohrevu využívajú i iné zvieratá, napr. tučniaky na Antarktíde, ktoré takto ohrievajú svoje nohy a krídla. Vedci už pred niekoľkými rokmi zistili, že arktická líška má vo svojich labkách tiež protiprúdový systém výmeny tepla. Existencii tohto systému u domestikovaných psov sa však zatiaľ žiadna štúdia nevenovala.
Výsledky výskumu japonských vedcov naznačujú, že hoci domáce psy systém výmeny tepla majú, v plnej miere sa nedokážu prispôsobiť až takým extrémnym a dlhotrvajúcim poveternostným podmienkam. Avšak, postačuje im v našich klimatických podmienkach. Samozrejme, podľa vedcov, všetko závisí i od prostredia –či je pes zvyknutý na pobyt vonku, alebo žije v byte, ale tiež od plemena. Omrzliny psích labiek sú zriedkavé, no nie nepravdepodobné. Aj keď psom labky nezamrznú, vždy sa o ne treba starať a chrániť pred poraneniami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára